ÚSMEV AKO NAJVÄČŠÍ DAR ❤

Priatelia, spoznajte Alicu, alebo aj Elis – našu kôpku šťastia z nocľahárne. Je to veľmi (ale, že veľmi) pozitívne naladený človiečik s kopou elánu a veľkým srdcom. Tú haldu energie rada spaľuje vo voľnom čase aktivitami ako „kresleníčko, bicyklovaníčko, tancovaníčko, zavíjaníčko v sprške, lezeníčko, čítaníčko, či socializovaníčko“. Elis u nás pracuje už pol roka a to znamená, že už 6 mesiacov majú naši kolegovia a klienti o niečo lepšiu náladu:)

A aké boli pre Elis začiatky v nocľahárni? „Pamätám si, ako som pred prvou službou očakávala hromadu opitých a agresívnych mužov a aká som ostala prekvapená, keď som zistila, že totálny opak je pravdou. Nikdy by som nepovedala, akí priateľskí, pokorní a srdeční ľudia sa schovávajú pod tými obrovskými bundiskami či závislosťami.“

Môžete ju stretnúť vždy vysmiatu a väčšinou v teplákoch (lebo tepláky sú u nás úplne v pohodičke „dress code“). A ako sama hovorí, v sociálnej sfére sa cíti ako ryba vo vode. Na práci v nocľahárni ju baví každodenná sranda, ktorá je, aj keď sa to nemusí hneď zdať, súčasťou tejto práce: „Tých obľúbených, vtipných, či bizarných momentov mám veľa, sú to také situačné záležitosti. Nedávno sme napríklad stáli s dvoma klientmi pri registračke, keď tu zrazu klientovi, čo platil, začal zvoniť mobil. Tak som na to začala tancovať, a v tom jeho kamoš hneď ožil, pridal sa ku mne a z ničoho nič sme to úplne roztočili počas tých pár sekúnd na pípkajúce zvonenie tlačítkového mobilu 😃 Doteraz mnou rezonuje ten spoločný vajb. :)“

Síce sa v minulosti Elis práci s ľuďmi bez domova nevenovala, od detstva vníma ľudí v núdzi veľmi empaticky: „Od mala som intenzívne vnímala ten do oka (a duše) bijúci kontrast medzi mojimi susedmi na sídlisku, ktorí v otvorených oblokoch cinkali príborom v pohodlí domova a ľuďmi, ktorí si nedeľný obed vyťahovali zo špinavého kontajnera hneď pod nimi. Nechápala som, prečo je niečo také normálne. No pod vplyvom okolia a rečí, že si za to môžu sami, že je to ich voľba a že im to proste vyhovuje viac ako chodiť do roboty, som to nejak tak začala brať aj ja. Ľudia bez domova sa kvôli predsudkom ľahko ignorujú, no akonáhle má človek osobnú skúsenosť s ich realitou, tak to už až tak nejde…“

Na práci má Elis najradšej „spoluprácu so super kolegami a nezvyčajne vľúdnym vedením“ a to, že je „súčasťou super cool živého organizmu, ktorý pomáha už 16 rokov, napriek tomu, ako extrémne náročné to vie byť“. Zároveň ju napĺňa pocit, že má táto práca zmysel. Motivujú ju reálne prípady, kedy sa ľuďom na ulici podarilo bezdomovectvo ukončiť a v súčasnosti majú svoj dôstojný domov.

„Veľmi rada by som zoznámila našich klientov i s „vnějším světem“. Najradšej prostredníctvom ich farebných portrétikov doplnených o ich osobné svedectvá :)) To aby aj ostatní mali možnosť spoznať, aké sú to jedinečné , pestrofarebné a inšpiratívne osobnosti práve vďaka tomu, čo zažili. :))“ My to u nás vidíme na vernisáž, čo poviete?

Svoju radosť a vďačnosť Elis šíri vo svojom okolí každý deň. „Nikto si nevie predstaviť, ako je bytostne závislý na láske a podpore od rodiny a okolia, kým to nestratí. Až teraz si plne uvedomujem, aký je láskyplný domov vzácny. Mne dopriaty bol, a asi preto mám potrebu deliť sa o túto skúsenosť, napríklad na báze dobrej nálady, či v bytí bezpečným prístavom, hoc len formou úsmevu. :)) Niet krajšieho pocitu, ako byť si navzájom bezpečným prístavom… To je môj najobľúbenejší pocit!“ ⛵️

Elis, ani nevieš, akí sme radi, že si tu s nami a vyčaruješ úsmev nielen klientom, ale i nám! Najlepší a najkrajší sú títo naši #depaulludia, to vám povieme:)

ps. fotka je z nášho šatníku z nocľahárne, lebo autenticita je najviac! ❤

Zdieľanie článku:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email