Náš Jozef nie je úplne ukecaný typ, ale keď niečo povie, stojí to zato🙂
Pôvodne k nám nastúpil na pozíciu vodiča v Útulku sv. Lujzy (kde treba každý deň niekoho sprevádzať k lekárom, na vyšetrenia, po úradoch a pod.). Počas druhej vlny covidovej sme však potrebovali zručné ruky v nocľahárni, a keďže je tam toho viac čo treba opraviť, Jožko nám tam zostal ako pán údržbár dodnes.
Hoci nie je fatalista, sám hovorí, že práca u nás mu bola súdená.
„Základku, kde som chodil, premenovali na Spojenú školy sv. Vincenta de Paul. Na mieste, kde sme sa ako deti hrávali, postavili kostol sv. Vincenta a dokonca na moje narodeniny má Vincent meniny“. Tak to ani nedáva zmysel, aby pracoval niekde inde 🙂
A aké je poslanie pracovníka v nocľahárni?
„Je to snaha pomôcť, neposudzovať kto je kto, či aký je jeho príbeh. Jednoducho aspoň trošku urobiť život ľudí bez domova znesiteľnejší.“
Vďaka Jožkovým šikovným rukám máme ten život v nocľahárnio dosť jednoduchší všetci, to vám povieme. Nie je deň, kedy sa u nás niečo neopraví či nevylepší.
Veríš na ukončovanie bezdomovectva?
„Verím.Pomôcť sa dá, nie vždy to vyjde, ale nič a nikto sa nesmie dopredu odpisovať alebo vzdávať. Mať hlavu a srdce otvorené, a verím, že každé, čo i len jedno pohladenie, sa ti stokrát vráti…“
Tichý poet čo vám povieme. Presne takýto sú #depaulludia . Úžasní vo svojej podstate každý jeden z nich 🙂
