Klaudy u nás pracuje ako opatrovateľka v Útulku sv. Lujzy už pekných pár rokov. Dostala sa ku nám ešte počas štúdia na Vysokej škole sv. Alžbety z odboru misíjnej a charitatívnej práce. Na svoj vek však stihla na tejto planéte „napáchať“ už kopec dobrých skutkov a pomoci. Napríklad aj prácu s migrantmi na hranici, deťmi zo sociálnej slabších rodín ale vyskúšala si už aj streetwork v Rusku. Dnes popri práci u nás ešte študuje urgentnú zdravotnú starostlivosť a kým bude denne zachraňovať ľudí vo svojej sanitke, pre našich klientov je takým menším darom z neba:))
Čo má na svojej práci najradšej?
„Najradšej na tejto práci mám samotnú prácu s ľuďmi, tiež, že mám super kolegov aj vedúcich (nie, nebojím sa a viem, že nehrozia žiadne odmeny za toto vyhlásenie, myslím to úprimne:). Potom tá rozmanitosť, každý deň sa vám prihodí, naučíte sa niečo nové, o sebe, klientoch, samotnej práci. Jednoducho monotónnosť nehrozí. Potom si ju občas na 5 minúť aj začnete priať 
. A samozrejme ma teší, keď vidím, že niekomu, nerada používam slovo „pomôžete“, že niekoho sprevádzate a jemu sa vďaka tomu podarí byť kúsok zdravším. Naučí sa chytiť sám pohár a napiť sa, chodí s protézou, lepšie reaguje. Všetko je o malých krokoch. A tie ma tešia. Podľa mňa je to aj kľúč, ako vydržať.“
Aké je to pomáhať v čase corony?
„Zmenilo sa asi najmä to, že keďže sa snažím chrániť klientov, kolegov aj seba, chodím väčšinou do práce a domov. V práci nosíme 12 hodín rúška a klientom sa snažíme dohovoriť, aby nešli von. Obdivujem ich, ako to zvládajú. Zatvorení s rôznymi diagnózami pokope, tiež nosiac rúška…Školu mám online a môj život sa (paradoxne) rapídne spomalil – predtým som chodievala na 12 hodinovú prax na záchranku, pritom robila v útulku a ešte chodila do školy. Teraz mi samozrejme kvôli opatreniam tieto veci odpadli. Trávim podstatne menej času s kamarátmi aj rodinou. Mám však na druhej strane viac času na seba, sebapoznávanie, na svojho priateľa, začala som veľa variť či piecť a musím povedať, že mi to zatiaľ žiaľ ide lepšie ako pichanie kanýl:). Občas mi ten vietor vo vlasoch chýba, niekedy ho však práve vďaka tomu spomaleniu cítim viac. Keď sa obzriem koľko ľudí prišlo o prácu a majú podlomené zdravie, moje chvíľkové smútky, ktoré samozrejme sú, mi prídu banálne.“
Hoci Klaudy tvrdí, že kľúčom ako sa nezblázniť v sociálnej sfére sú kolegovia a priatelia v práci, pravda je tá, že to ona je ten kolega. Ten, ktorý šíri kus dobrej nálady, pohody a tú motiváciu chodenia do práce. Aj vďaka ľuďom ako je naša Klaudy dokážeme fungovať v tejto šialenej dobe a ešte stále denne pomáhať. Ďakujeme 
.
