NÁŠ „PÁN SOCJALNY“

Náš kolega Máňa (36) pracuje v Depaule už brutálnych 6 (a pol) rokov. Niektorí ho poznajú pod jeho alter egom #pansocjalny .

Aký je náš Máňa?
„Rád šoférujem a výletujem, mám rád ostrovy, veľryby a rád sa bavím na kompjútri. A mám rád Cimermana, veľmi.“ Inak je to taký vtipkársky chalan, ktorý sa zasmejeme na svojich vtipkoch aj sám (niekedy musí) a ktorého spoznáte podľa kšiltovky a farebných ponožiek vytiahnutých nad kotníky. Treba však povedať, že Marián sa tak obliekal ešte pred tým, než to bolo v móde.

Chvíľu študoval strojarinu na STU ale koniec koncov na titul to úspešne dotiahol až na Vysokej škole sv. Alžbety na odbore misíjnej a charitatívnej práce. Už na škole sa začal venovať viacerým neziskovým projektom. Dlhé roky pritom pomáhal deťom a mládeži v detskom fonde SR, nízkoprahovom klube pre deti Mixklub a 7 rokov robil vedúceho na táboroch pre deti na Ukrajine. Pri tom všetkom však stíhal aj pomáhať v našej ošetrovni pre ľudí bez domova v centre mesta.

Po promóciách sa Máňo presunul do Nocľahárne sv. Vincenta ako právoplatný #pansocjalny. No a tam pomáha dodnes:). Jeho denná práca je dosť pestrá. Niekedy sa veľa našoféruje, niekedy sa zas nevie dovolať (doslova). Zháňa dokumenty, obvoláva úrady, navštevuje lekárov…Ale sú to aj denné rozhovory s ľuďmi v núdzi.

„Keď spolu niečo s klientom riešime, tak sa bavíme aj mimo toho čo potrebuje. Zvyknem sa pýtať čo ten človek prežil, aké má plány, ako sa má práve teraz.“

Akí sú jeho klienti, ľudia bez domova z nocľahárne?
„Zlatíčka, špekulanti a niečo medzi tým:)“

A vôbec, veríš na ukončovanie bezdomovectva?
“ V tomto systéme je to trochu viac ako utópia. Nefunguje a vlastne tu vôbec neexistuje sieť väčšej a systematickejšej pomoci. Čo ale neznamená, že sa nebudem snažiť svojou prácou pomáhať i naďalej.“ ❤

Aké boli posledné mesiace v nocľahárni?
„Fajn. Spravili sme s kolegovcami veľa dobrej práce. Na to, že sa človek naozaj nevie pripraviť na všetko a že to u nás bolo miestami šialené, sme tie vlny zvládli parádne. Viac sme asi urobiť nemohli. Navyše sa ukázali viaceré problémy v rámci pomoci ľuďom bez domova ako napr. kde majú tráviť čas cez deň, keď sú zavreté nákupné centrá atď. Bolo by super, aby sa na to nezabudlo a dokázali by sme sa z tohto obdobia čo to poučiť.“

„Pre mňa sa však v práci toho veľa nezmenilo. Okrem toho, že sa dva-krát do týždňa testujem a nosím respirátor sú tu stále desiatky ľudí, ktorí hľadajú prácu, ubytovanie, potrebujú pomoc s lekármi či dávkami.“

Marián nie je najviac ukecaný typ, ale zato dokáže vytiahnuť z rukáva minimálne jeden (cimermanovský) vtip na deň. Inak je to špekulant, zlatíčko a niečo uprostred presne ako ľudia, o ktorých sa denne stará:). Je to absolútne dobráčisko od kosti a byť jeho kolegom je ozajstná, číra radosť. Len od začiatku tohto roka sa Máňovi a jeho dvom kolegyniam (Nike a Aničke) podarilo posunúť do stáleho domova až 5 ľudí z Nocľahárne a Útulku sv. Vincenta. A to je viac než veľká vec.

Takto pomáhajú len naši #Depaulludia

Zdieľanie článku:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email