Naša práca nie je úplne jednoduchá. Povedzme si to na rovinu. Napríklad v našej nocľahárni, kde sa striedajú denné a nočné služby, to vie byť obzvlášť náročné. I preto sa nám stáva, že za rok či dva sa nám tu kolegovia často menia. Niektorí s nami pomáhajú roky, iní sa ku nám pridajú len na určité obdobie. Každý z nich však do našej práce prinesie kus seba . Radi by sme sa s vami podelili o výnimočný odkaz, ktorý nám poslala naša bývalá kolegyňa. Hoci Ildiko pracovala ako pomocná pracovníčka v nízkoprahovej nocľahárni krátko, odpozorovať toho stihla dosť…

„Život častokrát prináša naozaj zaujímavé a nevšedné situácie či udalosti. Takou udalosťou pre mňa bola aj pracovná príležitosť v Nocľahárni sv. Vincenta de Paul.

Úprimne, vedela som, že v mojom veku a so zúženým pracovným smerovaním to nebudem mať s hľadaním novej práce ľahké. Že sa prosto o mňa firmy nepobijú. Rozoslala som veľké množstvo žiadostí a… nič. Posledná ponuka z Profesie mi prišla v istý deň okolo polnoci. Zaujala ma. Konečne niečo zmysluplné! Práca s ľuďmi, práca ktorá ma môže napĺňať. Lebo je ušľachtilá a je založená na pomoci tým najbiednejším. Práca v nocľahárni Depaul je o pomoci ľuďom bez domova, ľuďom akých viacerí z nás denne stretávajú. Pre mnohých sú neviditeľní, ale oni viditeľní sú. Často ich len ostatní nechcú vidieť, pretože….pretože. Veľakrát som v Bratislave pri mojej ceste do práce, alebo z práce, takýchto ľudí stretávala. Prespávali na lavičkách, na zemi, len tak na nejakom vreci s igelitovou taškou pod hlavou. Bol na nich ťažký pohľad. Vždy ma pichlo pri srdci, často som mala v očiach slzy a stávalo sa aj to, že som sa za nich modlila. Títo nešťastní ľudia boli na úplnom dne spoločnosti. Už sa nedokázali mnohí z nich postaviť na vlastné nohy. Chýbala im vôľa, motivácia, pomoc?

Do nocľahárne Depaul ma vzali. Bola som veľmi rada. Bola to pre mňa úplne nová skúsenosť, hoci netrvala dlho. Po niekoľkých službách som to vzdala. Ja tomu hovorím, že som nemala na túto prácu potrebné vlohy. Chýbala mi prepotrebná energia na nočné zmeny no i prebytok sily, ktoré sú pre túto prácu nevyhnutné. Bolo mi to ľúto, nakoľko som mala milých a nadšených kolegov a kolegynky. Boli to ľudia na ktorých som videla, že sú pre túto prácu stvorení a že tie prepotrebné sily a vlohy na rozdiel odo mňa majú.

Nič to však nemení na veci, že to bola pre mňa nesmierne cenná skúsenosť. Vidieť ako moji kolegovia s trpezlivosťou a s láskou pristupujú ku klientom ktorí, povedzme si úprimne, boli niekedy vo veľmi zúboženom stave, to bol pre mňa koncert ľudskosti, empatie a súcitu. Skláňam sa pred nimi, skláňam sa pred celým týmto projektom humanity. Nebyť tohto projektu, ľudia bez domova by v Bratislave v zime zamrzli.

Vďaka tejto krátkej pracovnej skúsenosti som pochopila, aké dôležité sú pre tých najzraniteľnejších ľudí takéto organizácie. Nikto z nás by nemal nikoho a tobôž ani týchto ľudí súdiť, pretože nevieme z akého dôvodu sa ocitli v tak náročnej situácii. Dnešný svet nie je veľmi ústretový k ľuďom všeobecne, tým menej k ľuďom v núdzi. Medzi klientmi, ktorých som v Depaul stretla boli rôzne vekové kategórie dospelých. Mladí, stredná generácia, starí ľudia. Jediným majetkom mnohých bola jedna igelitka s nápojom a možno kúskom chleba. Často prichádzali z jedného konca Bratislavy na druhý buď peši alebo autobusom, ktorý ich privážal až pred nocľaháreň. A to jeden krát denne tam a potom opäť späť do mesta. Na moje prekvapenie som počas mojej práce nezažila situáciu, že by nás klienti nejak ohrozili. Reagovali rôzne, ale vždy sa to vyriešilo dohovorom. Uvedomila som si, že tí klienti mali určitý rešpekt, mala som pocit, že si vážili túto formu pomoci. Niektorí z nich aj pracovali a veľmi skoro ráno odchádzali za prácou. Nocľaháreň bola pre nich možnosťou za maličkú sumu mať kde zložiť hlavu, dostať najesť, vykonať hygienu.

Pre tích, ktorí čítajú tieto riadky: Bola by som veľmi rada, ak by ste zvážili určitú formu pomoci pre mojich kolegov a kolegyne. Finančne, materiálne, je to na každom z vás. Ide zima, určite by v nocľahárni pomohlo, ak by ste napríklad darovali deky, plachty, uteráky, hygienické potreby a pod. Som si istá, že by to bolo krásne gesto ľudskosti. Ide len o chuť a vôľu urobiť dobrú vec, ktorá nás až tak veľa nestojí. No druhým môže veľmi pomôcť.

Ďakujem projekťákom z nocľahárne, že mi dali šancu, ďakujem bývalým kolegom a kolegyniam, že mi ukázali aká hlboká môže byť láska k človeku.“

…a my ĎAKUJEME našej bývalej kolegyni Ildiko. I keď pri nás bola len krátko, jej odkaz, ktorý nám zanechala pre nás veľa znamená