DOBROVOĽNÍČKA ZO SIBÍRA, KTORÁ U NÁS ZOSTALA

Aňa sa narodila v Rusku, má 27 rokov a už nejaký ten piatok býva v Bratislave. Predtým, než prišla na Slovensko a začala dobrovoľníčiť v našej nocľahárni, pracovala v Rusku ako klinická psychologička. Je to extrémne empatická, pracovitá a vrelá duša. Spôsob, akým dokáže pochopiť a porozumieť každému nášmu klientovi je neuveriteľný. Pokiaľ má službu naša Aňa, viete, že to bude proste dobrá služba:).

(pre autentickosť textu nechávame i jej prízvuk, ktorý u nás máme tak radi:)“

U nás v Sibíri keď je veľká zima, ľudia bez domova sa schovajú do pivníc, bytoviek alebo takých technických prístrojov pod zemou. Sa volajú „теплушка“ slovom: Tepluska čo znamená „Teplo“. Keď som videla nocľaháreň Depaul, bola som prekvapená a zároveň smutná že majú až 150 – 200 klientov a potom som pochopila, že chcem tu pracovať a pomáhať takému projektu. Je to strašné keď nemáš podporu, rodinu, veľa kamarátov z minulosti sa tvária, že ťa nikdy nepoznali a nikto ťa nečaká. Veľa mojich stereotypov v hlave odišlo a to vďaka práci tu. Som tu už 3 roky – 1 rok ako dobrovoľníčka a dva roky ako zamestnanec.“

„Do Depaulu som prišla ako dobrovoľníčka z Erazmu a keď môj projekt po 9 mesiacoch skončil, pochopila som, že chcem tu pracovať. Na ľudí na ulici som mala veľa stereotypov a zbytočný strach. Nechápala som, že sa dostať na ulicu, stratiť rodinu a nemať podporu v tom živote je jednoduchšie ako sa vrátiť do normálneho života. V mojom meste, v ktorom je viac ako 1 milión obyvateľov, nemáme také pekné projekty ako Depaul. Proste žiadna organizácia v takej silnej zime nepomáha. Preto nocľaháreň beriem ako veľkú podporu ľuďom bez domova.“

Čo má na svojej práci najradšej?
„Asi hlavne to, že sa staráme o ľudí bez domova. Takých projektov nie je v Bratislave veľa a ja pracujem v jednej z nich a to je skvelé podľa mňa. Práca nie je ľahká ale podľa mňa aby sa človek nezblázniť treba sa s tým narodiť. Nie každý to zvládne. Nie každý môj kamarát alebo známy by takú ťažkú, náročnú ale zaujímavú prácu zvládol. Nikdy nevieš čo ťa čaká pred službou. Preto to treba cítiť či to zvládneš vnútri, v sebe.“

Veríš na ukončovanie bezdomovectva?
„Verím, že by sa dalo ukončiť bezdomovectvo, ale aby sa tým ľuďom dalo na 100% pomôcť jedna, nízkoprahová nocľaháreň je málo. To je kvapka v mori. Veľa klientov mám rada a keď nejaký čas nepríde do nocľahárne, začínam premýšľať, že dobré že nie je tu a zároveň sa bojím, že či sa mu niečo nestalo zlé. Vonku je všetko možné…“

Korona neuveriteľne zasiahla službu, ktorú i Aňa denne vykonáva. Pokiaľ má po svojich 12-hodinových smenách 2 dni voľna – nazýva do dovolenkou. Napriek tomu nikdy nezaváha a hoci je unavená (za hranicami možností) vždy ju uvidíte pomáhať do posledných síl. Naša služba by bez ľudí ako Aňa nebola možná a sú to oni, naši #depaulludia, tichí hrdinovia, ktorí držia celý neziskový sektor pokope.

Sme neskutočne hrdí na to, že v našej organizácii pracuje človek ako Aňa. „No a hlavný „BONUS“ mojej práce sú to kolegovia. Medzi nami je obrovský rozdiel ale robíme spolu peknú prácu. Mám ich rada každého svojím spôsobom. Osobne v mojom živote ma obmedzenia zasiahli obrovsky, asi budem musieť opustiť Slovensko a je mi to ľúto. No Depaul a Slovensko zostane navždy v mojom srdci.“

Podporiť Aninu službu či našu prácu možete TU: https://depaulslovensko.darujme.sk/jedine-zelanie-5ad59…/

Každý jeden dar nám v týchto dňoch umožňuje robiť našu prácu naplno. ĎAKUJEME.

Zdieľanie článku:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email