Častokrát ako organizácia hovoríme o tom, kto sú to ľudia bez domova. Ako sa k nám dostali a či sú to skutočne len tí ľudia, ktorých denne stretávate v podchodoch. Naša odpoveď je samozrejme NIE. Každý jeden človek v núdzi, ktorý navštevuje naše zariadenia je iný, má svoj vlastný príbeh a život, ktorý ho ťažko skúšal. Niekedy u nás nájdete aj takých, ktorí sa dostali na ulicu až bizardnou cestou neštastných náhod..že neveríte?
Už dávnejšie sme prijali do nášho útulku milú staršiu pani. Ešte do 31. marca 2015 bývala v podnájme v Starom Meste. Jej príbeh začal pred 10 rokmi, kedy prekonala dve mozgové príhody.
V tom čase sa o ňu staral jej syn. Ona sama nebola evidovaná na žiadnom úrade a nemala žiadny príjem. Zdravotná poisťovňa si ju automaticky preradila do kategórie samoplatca a začali jej nabiehať nedoplatky na zdravotnom poistení. Len minulý rok jej priznali invalidný dôchodok, ktorý bol vyplatený so spätnou platnosťou 2 roky. Medzitým si však zdravotná poisťovňa uplatnila svoju pohľadávku a odovzdala prípad exekútorovi. Exekútor jej v marci zmrazil účet bez toho, aby jej doručil upovedomenie o začatí exekúcie. Takže aj keď mala pani dostatok peňazí na účte, nemala k nim prístup a nemohla zaplatiť za posledný mesiac nájmu.
Vlastník bytu, mladý šikovný právnik, promptne zareagoval na túto situáciu a ukončil s ňou zmluvu „dohodou“. Pekne jej pomohol zbaliť veci a presťahoval ju do hostela, ktorý jej zaplatil na dve noci. Neskôr však od pani žiadal preplatenie upratania bytu spolu s hostelom a úschovou jej osobných vecí.
A ako pani pomáhame my? Komunikujeme s exekútorom aj s poisťovňou, ale kým sa to nevyrieši pani bude mať nárok iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Potrebné lieky jej kupujeme a hradíme v plnej výške, pretože si stále nevie vybrať zo „zmrazeného“ účtu svoj invalidný dôchodok.
A do štatistiky ľudí bez domova pribudlo ďalšie číslo. Že sa na ulicu nemôže dostať naozaj každý?