Aktívny, veselý a pozitívne naladený kolega z Nocľahárne sv. Vincenta de Paul: Marek. Pracuje u nás už skoro tretí rok. Pred tým by ste ho stretli napríklad v lekárni či fitness centre, čo súvisí s tým, že študoval zdravotnícku školu a FTVŠ 
. Nakoľko má veľmi rád umenie, vydal sa aj na cestu štúdia na Filmovej fakulte VŠMU, čomu sa nesmierne tešíme, lebo „umčo“ je super 
!
Ako sa dostal k práci v Depaul? „Cez kamarátku a jej príbehy. Dobrovoľníčila tam počas Vianoc pred koronou. Zakaždým domov priniesla nejakú vtipnú a zaujímavú príhodu. Raz som sa tam teda vybral spolu s ňou. Hodili nás oboch na vrecia a bola to doteraz moja najvtipnejšia zmena v Depaul.“
Vo voľnom čase Marek chodieva na túry do lesa, „túla“ sa po meste, pozerá filmy. Tu snáď môžeme prezradiť, že Marek občas ide domov z „túlačiek“ po meste až nadránom. A práve sem siahajú jeho prvé skúsenosti s ľuďmi bez domova. Popri čakaní na „nočák“ sa z času na čas porozprával s ľuďmi na ulici o živote. „Väčšina sa ku mne správala vždy milo a slušne a ja som im to oplácal rovnakým dielom. Nikdy som s nimi nemal problém. Rád som si s nimi na lavičke nadránom po párty pokecal o živote,“ opisuje ako vnímal ľudí bez domova ešte pred príchodom do nocľahárne.
Marekov názor na ľudí bez domova sa po príchode do Depaul nezmenil. „Teraz ako viacerých z nich poznám, sa mi zmenil skôr názor na spoločnosť, v ktorej žijeme. A ktorá napríklad nemá problém najať si SBS službu na to, aby ľudí bez domova bila a vyháňala z parku.“
Nuž ale nie je práca v sociálnej sfére ťažká? Ako v nej vydržať, „nezblázniť sa“ a nevyhorieť? Marek odpovedá s jeho typickým humorom a nadhľadom: „Je. Vydržať to možno tak, že sa preventívne zbláznite vopred, a potom to už nebude také „šokantné“. A naviac sa na tom aj skvelo zabavíte. Každý si však isto nájde svoju vlastnú stratégiu .“ Najradšej má prácu na ošetrovni, kde nadobúda skúsenosti v oblasti prvej pomoci, a predovšetkým sa môže s klientmi porozprávať, vypočuť ich, dozvedieť sa vždy niečo zaujímavé a niekedy aj vtipné.
Marek hovorí veľa vecí s nadhľadom a ľahkosťou, ale nech vás tento jeho vtip nepomýli. V skutočnosti je to veľmi empatický človek, ktorý vidí veci aj kriticky a veľa nad všeličím uvažuje a dumá. „V spoločnosti, v ktorej máme v centre mesta prázdne byty, ktoré slúžia len ako investícia, to bude asi zložité. Každému nepomôžeme, skôr vyhoríme. Verím však v ľudskú empatiu. Dúfam, že sa v istom bode budeme schopní pozrieť okolo seba s očami, ktoré spiacich ľudí na lavičkách nebudú prehliadať a budeme schopní sa o seba navzájom lepšie postarať.“
Pre tých, ktorí odsudzujú ľudí bez domova, má Marek veľmi pekný a hlboký odkaz: „Teoretizovanie o tom, čo koho priviedlo na ulicu, nie je našou úlohou. Mali by sme skôr premýšľať nad tým, prečo je odmietnutie pomoci a súcitu považované za niečo morálne a na mieste.“
Marek, ďakujeme Ti za tvoju úžasnú prácu, do ktorej vkladáš svoje srdce, ale aj humor a všetko zvládaš s nadhľadom.
Kamoši, takíto super sú naši #depaulludia
