Nika u nás vytrvalo pomáha už viac ako 5 rokov. Začínala ako pomocný pracovník v nocľahárni, neskôr pracovala ako opatrovateľka v Útulku sv. Lujzy a dnes je to právoplatný magister sociálnej práce a poradca tých najchudobnejších .
Ešte ako stredoškoláčka na dovolenke s rodičmi bojovala s pocitom, že nerovnosť v spoločnosti nie je v poriadku…“Vtedy som nad tým tak rozmýšlala…Prečo 4-6 ročné deti žobrú o jedlo. Tak som sa vybrala do takej chudobnejšej štvrte. Hneď som upútala pozornosť miestnych. Čo ma prekvapilo bolo, že ma pozvali do svojho domu a pohostili ma. Nebolo toho veľa, ale prekvapilo ma, že mi ponúkli i to málo čo mali. Deti sa tam hrali s hračkami vyrobenými z plastových fľašiek a celá tá situácia sa ma tak dotkla, že som sa rozhodla, že budem pomáhať ľuďom.“
Sociálna práca je pre našu Niku tak viac ako len pracovná pozícia. Tvorí súčasť jej života a už v jej mladom veku stihla napáchať veľa dobra v rôznych kútoch sveta .“…tak napríklad som pomáhala aj v Cíferi, kde sme sa starali o rodiny v núdzi a spolu s deťmi sme sa hrali či učili. Potom som bola 9 mesiacov v Južnej Afrike v Lesothe, kde som pracovala v sirotinci a v poľnej nemocnici s migrantmi.“
„Čo ma však teší najviac je, že minulý rok sa nám podarilo v nocľahárni posunúť 9 ludí do vlastného bývania. To je najdôležitejšie…že luďom vraciame spät ten pocit a hodnotu, že sú – ľudia. Väčšina z nich na ulici stratí istú ,,sebahodnotu’’ a pre mňa je asi toto najkrajšie, keď im tú vieru v seba dokážeme vrátiť.“Na záver treba doplniť, že je to basketbalistka, ktorá chodila na husle a thajský box. Ak ju niekde stretnete oplatí sa s ňou dať do reči lebo nikdy netušíte akú historku na vás vytiahne . Sú neuveritelní títo naši #Depaulludia.