Mať dobré správy je dnes skôr raritou a hoci prechádzame rôznymi ťažkými skúškami, chceme s vami zdieľať 10 dôkazov toho, že (vydržať) pomáhať sa (ozaj fakt!) oplatí.Našim sociálnym pracovníkom a ošetrovateľom z Útulku sv. Lujzy sa totiž podaril takmer zázrak a za posledný mesiac posunuli až 10 ľudí bez domova do nového stabilnejšieho bývania. Ďalších 10 ľudí tak už nemusí bojovať o svoj život na ulici…
Pán Jozef odišiel do zariadenie pri Košiciach. Je to posledná stavba za ktorou je už len les, jazierko a neuveriteľne krásne. Je to veľmi milý, sympatický pán, ktorý trpí demenciou ale v šachoch bol neprekonaným majstrom. Bol dojatý, že odchádza, ale ľudia z útulku mu budú chýbať. On sám už nemal žiadnu rodinu. Rodičia mu zomreli a manželku či deti nikdy nemal. Má dobré srdce a keď bol mladší bol výborným športovcom.
Pána Martina sa nám podarilo umiestniť do špecializovaného zariadenia v Myjave. Je to milý, vysmiaty pán, ktorý zo všetkého najviac miluje spánok:) a horálky. Zariadenie bolo v centre a veľmi sa tešil na Myjavu, keďže sám pocháza zo Záhoria.
Pán Ján nám odišiel na konci februára do Senice. Bol „ležiak“, ktorý nedúfal, že sa umiestni v zariadení kvôli jeho nízkemu dôchodku. Nakoniec mu však pomohla starostka a tak sa stalo, že jeho rodná obec mu pomôže s doplácaním financií. Odvtedy sa stále usmieval, lebo sa už nebál, čo s ním bude. Je to milý pán a najviac v živote miloval svoju murársku prácu. Inak je to tiež veľký milovník žien:).
Pán Dušan a pán Milan sú také zlaté a tiché typy. Pán Dušan má amputovanú nohu. Jedného dňa sa odhodlal a použil protézu aj po schodoch. Pre nás všetkých to bol veľmi silný moment a prvýkrát sme ho videli, aký bol na seba pyšný. Pán Milan bol vynikajúci kartový hráč. Nešetril ani našu sociálnu pracovníčku Lenku, ktorá proti nemu nemala nikdy šancu vyhrať.
Pani Zlatka je nesmierne milá žena s veľkým srdcom. Doteraz sme s ňou v kontakte aj keď sa od nás posunula na ubytovňu. Potrebovala sa osamostatniť a chcela sa chvíľu o seba starať sama pokiaľ nepríde na ňu rad v zariadení. Je to naozaj veľká žena a sme na ňu veľmi hrdí:).
Pani Eva a pani Gabika odišli spolu (dokonca do spoločnej izby:) do zariadenia pre seniorov. Pani Eva bola pilnou včielkou v útulku, doteraz chodí upratovať do vedľajšej budovy. Pani Gabika bola veľmi citlivá žena, ktorá rozdala aj to posledné. Svojmu synovi, vždy odložila aspoň zopár peniažkov aj z toho mála, čo jej prišlo do rúk.
Pán Karol odišiel taktiež do domova pre seniorov. Bol taký chodiaci historik, ktorý rád spomínal na svoj život, mladosť a nad časťmi jeho mesta, ktoré sú už dávno zabudnuté či prestavané. Jeho najobľúbenejší pokrm boli jahodové jogurty .
Každý jeden človek na ulici má svoj príbeh a zaslúži si získať šancu na návrat do spoločnosti a života, ktorý je pre nás tak bežný. Práve v časoch, kedy je každý deň neistý, je potrebné, aby sme tu boli ešte viac pre ľudí, ktorým chýba akákoľvek stabilita v živote.
Zostaňte solidárni voči ľuďom na ulici a vydržte v tej pomoci s nami. Každá vaša podpora nám dodáva silu robiť našu prácu lepšie:)
Darovať 2%: https://depaul.sk/darujte-2-pre-dobru-vec/
Materiálna pomoc: https://depaul.sk/materialna-pomoc/
ĎAKUJEME