ZA BÝVANIE PRE KAŽDÉHO…

Kaja a Natália sú sociálne pracovníčky a spolužiačky z vysokej školy, no spoločnú reč našli až v teréne. Ako hovorí Natália: “Ja som ten typ, čo sedí v prednej lavici, poctivo počúva a píše poznámky, Kaja tá, čo príde neskoro, sadne si dozadu a štrikuje..” no povedzme, že ako správny punkáč 🤟 študovala vo vlastnom režime.

Hoci sú dosť (osobnostne) rozdielne, pohľad na pomoc a problematiku ľudí bez domova ich spojil natoľko, že bok po boku pracujú a spolupracujú už štvrtý rok. Obe začínali ako streetworkerky. K nám do Depaulu prišli ako (safri)duo, ktoré má na starosti reintegračný program a sociálne bývanie pre ľudí bez domova.

Natália : “Terén má svoje výhody aj nevýhody. Jednak ľudia bez domova často migrujú, takže sa stane, že jedného dňa človeka už nenájdeš na svojom mieste a buď ho už nikdy nestretneš alebo sa objaví o 5 rokov s inými ľuďmi na inom mieste. Zároveň si však vieš prácu organizovať lepšie ako v iných typoch služieb a tým sa vytvára príležitosť pracovať systematicky a cielene. Keďže chodíš ty za nimi, dostaneš sa k nim naozaj blízko a spoznáš ich rýchlejšie. To si však vyžaduje aj veľkú dávku rešpektu a pokory. Ponúkaš niekedy len milé slovo bez toho, že od ľudí chceš niečo na oplátku.”

Kaja :“Podľa mňa je to o tom, ako si človek nastaví očakávania. Pre mňa je výsledkom aj to, že s klientom s ktorým sme pracovali roky bez pohnutia, sme si časom vytvorili veľmi dobrý vzťah, nadobudol k nám dôveru. Začali sme spolu pracovať na riešení zdravotného stavu, dlhov. Naučil sa nebáť inštitúcie a práce s nami. Tie posuny vidieť, keď si s ľuďmi bez domova vytvoríme profesionálny vzťah, vďaka ktorému vedia, že sme tu pre nich a zaujíma nás ich deň a aj keď ho majú zlý a nemajú energiu na stretnutie, tak sa vrátime na ten ďalší. To je na tom to silné, byť tu pre nich. Vidíme ľudí v tých najcitlivejších situáciách. Nesúdiť ich a to obdobie s nimi ustáť vie vytvoriť veľmi silné puto.“

“Ja mám terén veľmi rada ale na druhej strane, bojovať proti systému donekonečna sa nedá. Aj keď sa maximálne snažíš ty aj ten klient, na tej ulici sa z toho vyhrabať nedá a ten výsledok nie je rovnaký, ako keď tomu človeku ponúkneme život v bezpečí postele a bytu. Kým nemajú ten byt s vodou, elektrinou a svojimi vecami, tak na tej ulici budú poslední, tí z periférie, nech sa akokoľvek snažíme my i oni.”

Ako si predstavujú idylický reintegračný projekt?
Natália: “V idylickom Depaule nájdeme viac férových prenajímateľov a dáme spolu s nimi príležitosť ľuďom z tej najzraniteľnejšej skupiny na ulici. Tým, ktorí často prepadávajú dokonca aj sieťou sociálnych služieb, ktoré sú pre nich určené. Idylický svet je vrátiť ľuďom bez domova pocit dôstojnosti, stability a medziľudské vzťahy. Priestor, kde dostanú šancu na zmenu.”

Naše kolegyne čaká ešte strastiplná cesta plná prekážok, no odvaha a také tie širšie lakte im nechýbajú. Čo nám však chýba sú BYTY. Ako organizácia momentálne hľadáme prenajímateľov, ktorí chcú s nami darovať nádej a šancu opätovne sa začleniť človeku z ulice.

Prosím pomôžte nám nájsť ľudí, ktorí veria, že ULICA NIE JE DOMOV. Ak poznáte niekoho, kto je ochotný s nami spolupracovať a pomáhať ľuďom z ulice v ich reintegrácii, napíšte našim kolegyniam Kaji a Natálii na adresu : integracnyprojekt@depaul.sk.

zn. hľadá sa nezištný prenajímateľ
❤️ ĎAKUJEME! ❤️

Zdieľanie článku:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email